Stres nie je len psychická záťaž. Zasahuje hormóny, metabolizmus aj mozog. Môže zvyšovať chuť do jedla, spomaľovať spaľovanie energie a podporovať ukladanie tuku najmä v oblasti brucha.
Zvýšenie apetítu a túžby po jedle
Kortizol má schopnosť zvyšovať chuť do jedla. Hoci ide o evolučne výhodnú reakciu – telo si počas stresu „pýta“ energiu navyše, aby zvládlo náročnú situáciu – v dnešnej dobe, keď stres nezahŕňa fyzickú námahu, vedie tento mechanizmus len k nadmernému príjmu potravy.
Zaujímavé je aj to, že ľudia pod stresom často siahajú po vysoko kalorických potravinách, najmä tých bohatých na tuky a cukry. Tieto potraviny aktivujú tzv. odmeňovací systém mozgu, čím znižujú negatívne pocity spojené so stresom. Ide o akýsi „samoliečebný mechanizmus“, ktorý však môže z dlhodobého hľadiska viesť k obezite.
Ukladanie tuku – hlavne v oblasti brucha
Kortizol ovplyvňuje aj to, kde sa tuk v tele ukladá. Pod jeho vplyvom sa tukové zásoby presúvajú najmä do oblasti brucha, teda do tzv. viscerálneho tuku, ktorý sa nachádza okolo vnútorných orgánov. Tento typ tuku je metabolicky aktívnejší a zároveň nebezpečnejší, pretože je spojený s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení a inzulínovej rezistencie.
Dôvodom, prečo sa tuk ukladá najmä v oblasti brucha, sú receptory na kortizol, ktoré sú v tejto oblasti tela obzvlášť citlivé. Výsledkom je typická stresová obezita s výrazným brušným obvodom.
Spomalenie metabolizmu
Pri dlhodobom strese a zvýšenej hladine kortizolu sa môže meniť aj metabolizmus; spôsob, akým telo spracúva živiny. Telo sa môže prepnúť do úsporného režimu, kedy začne ukladať energiu namiesto jej využívania. Navyše, kortizol podporuje rozpad svalovej hmoty, čo znižuje základný energetický výdaj organizmu, keďže svaly spaľujú viac energie ako tukové tkanivo.
Vplyv na spánok a cirkadiánne rytmy
Stres často narúša spánok, čo má tiež negatívny vplyv na hmotnosť. Nedostatok spánku zvyšuje hladinu ghrelínu (hormónu hladu) a znižuje hladinu leptínu (hormónu sýtosti), čo vedie k zvýšenej chuti do jedla. Navyše, ľudia, ktorí sú unavení, majú menšiu motiváciu hýbať sa, čo ďalej znižuje energetický výdaj.
Stres taktiež narúša cirkadiánne rytmy. To sú biologické hodiny, ktoré riadia hladiny hormónov počas dňa. Môže to viesť k tomu, že človek je hladný večer či v noci, keď už nemá vysokú potrebu energie. Konzumácia jedla v týchto neskorých hodinách vedie k jeho ľahšiemu ukladaniu vo forme tuku.
Zmeny v mozgu
Dlhodobý stres a obezita sú tiež spojené so zmenami v mozgu, najmä v oblastiach, ktoré riadia emočné správanie a kontrolu impulzov – napríklad v prefrontálnej kôre a limbickom systéme. Tieto zmeny môžu zhoršiť schopnosť človeka regulovať svoje správanie, čo vedie k emočnému jedeniu alebo závislosti od jedla.
Navyše, chronicky vysoký kortizol môže znižovať tvorbu dopamínu – hormónu radosti a motivácie – čo môže viesť k poklesu až strate motivácie a k tomu, že človek si bude kompenzovať stres jedlom, ktoré mu krátkodobo prinesie pocit úľavy.
Zvýšený kortizol tiež pôsobí negatívne na pamäť a našu schopnosť učiť sa nové veci, pretože pôsobí na nervové bunky v hipotalame, časti mozgu doležitej pre pamäť a učenie. Zvyšuje sa tak riziko vzniku Alezheimerovej choroby.
♻️ Začarovaný kruh medzi stresom a obezitou
Stres a obezita sú úzko prepojené a často tvoria začarovaný kruh. Stres vedie k priberaniu a obezita následne zvyšuje psychickú záťaž. Človek sa necíti dobre vo svojom tele, zažíva výčitky svedomia, môže čeliť spoločenskému odsúdeniu alebo zníženému sebavedomiu. Tieto faktory znova zvyšujú stres, ktorý podporuje ďalšie priberanie.
Okrem toho obezita sama o sebe predstavuje chronický zápalový stav, ktorý môže aktivovať imunitný systém a ovplyvniť aj činnosť mozgu, čo môže zhoršiť schopnosť zvládať stres. Rovnako aj zhoršený spánok, častejší výskyt depresií či úzkosti u ľudí s obezitou môže podporiť tento začarovaný cyklus.
Zhrnutie
Vzťah medzi stresom a obezitou je komplexný a zasahuje do mnohých oblastí nášho tela a mozgu. Dlhodobý stres aktivuje hormóny a nervové dráhy, ktoré menia spôsob, akým sa stravujeme, ako telo spracúva potravu a ako si ukladá energiu. Zvyšuje chuť do jedla, podporuje ukladanie tuku, najmä v oblasti brucha, a znižuje motiváciu na fyzickú aktivitu.
Z týchto dôvodov je dôležité chápať obezitu nielen ako dôsledok „zlej životosprávy“, ale aj ako dôsledok komplexných biologických procesov, v ktorých zohráva stres významnú úlohu. Hoci boj proti obezite často začína zmenou stravovacích návykov a pohybom, bez pochopenia psychologických a hormonálnych vplyvov môže byť tento boj neúplný.
