Existuje mnoho dôvodov, prečo sa pravidelne hýbať.
Pravidelný pohyb podporuje dlhší život a znižuje chorobnosť aj úmrtnosť na mnohé diagnózy, napríklad na srdcovocievne choroby, ku ktorým patrí hypertenzia (vysoký krvný tlak) či ischemická choroba srdca, znižuje výskyt cukrovky 2. typu a iných metabolických ochorení, mnohých typov rakoviny, Alzheimerovej choroby a iných typov demencie ako aj ďalších chronických ochorení.
Pohyb udržiava aj duševné zdravie cez prevenciu príznakov depresie a úzkosti, zlepšuje kognitívne zdravie (pamäť, pozornosť, verbálne schopnosti) a skvalitňuje spánok. V neposlednom rade je pravidelná fyzická aktivita významnou prevenciou proti nadváhe a obezite. Keby sa ľudia na svete viac hýbali, zabránilo by sa 4-5 miliónom úmrtí ročne (WHO).
Úbytok svalov
Pravidelná fyzická aktivita pomáha predchádzať vekom podmienenému úbytku svalovej hmoty (sarkopénia, “rozpúšťanie mäsa”). Svalová hmota sa po 30. roku života znižuje približne o 3 – 8 % a za desaťročie, po 40. roku je to až do 10 % za dekádu, a po 65. roku života je pokles ešte rýchlejší (ak sa človek nehýbe, tak je to až 2 % za rok).
Mimovoľný úbytok svalovej hmoty, sily a funkcie prispieva k zníženiu pohybových funkcií a celkovej funkčnej kapacity u starších ľudí, a môže viesť k vzniku syndrómu krehkosti, pri ktorom sa významne zvyšuje riziko demencie, depresie ale aj metabolických či iných chronických ochorení. Vekom podmienený úbytok svalstva tiež zvyšuje riziko pádov, náchylnosť na zranenia a následne môže viesť k funkčnej závislosti a invalidite.
Pokles svalovej hmoty je sprevádzaný aj postupným nárastom tukovej hmoty, a teda zmenami v celkovom zložení tela. Súvisí so zvýšeným výskytom inzulínovej rezistencie a chronického zápalu; mechanizmy prispievajúce k vzniku cukrovky 2. typu, aterosklerózy, rakoviny či Alzheimerovej choroby. Okrem toho sa znižuje hustota kostí, zvyšuje sa stuhnutosť kĺbov a dochádza k malému zníženiu postavy. Všetky tieto zmeny sú živnou pôdou pre viaceré už spomínané ochorenia.
Pohyb a viscerálny tuk
Pravidelný pohyb pomáha predchádzať ukladaniu tuku v oblasti brucha – viscerálneho tuku. Nie je to len estetická záležitosť. Viscerálny tuk sa ukladá hlboko v brušnej dutine okolo vnútorných orgánov ako pečeň, pankreas a črevá, ako aj priamo v orgánoch (v pečeni, obličkách, pľúcach či v pankrease). Na rozdiel od podkožného tuku ho nie je vidieť. Jeho nadmerné množstvo je však nebezpečné, zvyšuje riziko mnohých zdravotných problémov, ako sú choroby srdca a ciev, cukrovka 2. typu, vysoký tlak, rakovina či demencia.
To, kde sa tuk ukladá, ovplyvňuje niekoľko faktorov vrátane dedičnosti, pohlavia, zloženia stravy, a telesnej zdatnosti. Niektorým ľuďom sa preto viscerálny tuk ukladá intenzívnejšie. Výskum naznačuje, že tukové bunky sú endokrinne aktívne. To znamená, že produkujú hormóny a iné látky, ktoré môžu zásadne ovplyvniť rovnováhu v našom organizme, a teda naše zdravie. Nadbytok telesného tuku, najmä brušného, ktorý je sekrečne aktívnejší a produkuje väčšie množstvo zápalových látok, narúša hormonálnu rovnováhu.
Pohyb a zdravá myseľ
Viaceré štúdie dokázali, že časti mozgu, dôležité pre pamäť a ďalšie kognitívne funkcie (poznávacie funkcie, ktoré nám umožňujú riešiť problémy, orientovať sa, rozhodovať, sústrediť a podobne), sú väčšie u ľudí, ktorí cvičia. Cvičenie môže posilniť pamäť aj nepriamo, a to zlepšením nálady, spánku, znížením stresu a úzkosti. Problémy v týchto oblastiach často prispievajú k poruchám kognitívnych funkcií.
Pohyb a duševné zdravie
Pohybová aktivita nie je len kľúčom k fyzickej kondícii. Má veľký vplyv aj na duševné zdravie. Pri cvičení sa uvoľňujú endorfíny, ktoré zlepšujú náladu a znižujú hladinu stresových hormónov. Pri pohybe sa uvoľňujú aj hormóny cvičenia – exerkíny – ktoré prispievajú k vylepšeniu štruktúry a funkcie prakticky všetkých orgánov a tkanív, čo sa následne prejaví vyššou funkčnou kapacitou a lepšou rezistenciou voči ochoreniam a rôznym stresovým podnetom.
Pravidelný pohyb zvyšuje sebavedomie, podporuje mentálnu bdelosť a zlepšuje koncentráciu. Fyzická aktivita je účinným prostriedkom na zmiernenie príznakov depresie a úzkosti, pričom môže byť dokonca porovnateľne účinná ako lieky na predpis.
Cvičenie tiež pomáha regulovať spánkový cyklus a zlepšuje kvalitu spánku. Skupinové aktivity navyše poskytujú spoločenské vyžitie, ktoré je kľúčové pre udržanie duševného zdravia.
Krátky, ale účinný
Nemáte čas? Už 3 x 10 minút pohybu denne prináša zdravotné benefity porovnateľné s jednorazovým 30-minútovým tréningom. Ráno vystúpte o zastávku skôr alebo zaparkujte ďalej od práce, cez obed si dajte 10 minút svižnej chôdze a večer sa po večeri prejdite. Vyvažujete tak sedavý spôsob života.
