Dlhodobý alebo častý stres môže mať na naše telo nepriaznivé účinky. Jedným z nich je aj jeho vplyv na telesnú hmotnosť. Mnoho ľudí si všimlo, že keď sú pod stresom, viac jedia, častejšie siahajú po sladkostiach alebo tučných jedlách. Niektorí dokonca tvrdia, že „stresujúce obdobie im pridalo na váhe“. Tieto pozorovania však majú aj svoje biologické vysvetlenie.
Čo je stres a ako funguje v tele?
Stres je prirodzená biologická odpoveď organizmu na situácie, ktoré sú vnímané ako ohrozujúce, náročné, nečakané alebo pre organizmus záťažové. Môže ísť o fyzickú hrozbu, ako napríklad nehodu, ale aj o psychickú záťaž, napríklad skúšku, pracovný tlak alebo osobné problémy. Naše telo si tieto situácie často vyhodnocuje ako „nebezpečenstvo“ a pripravuje sa na okamžitú reakciu, ktorá má zabezpečiť prežitie. Túto reakciu poznáme ako stresovú odpoveď.
Stresová odpoveď je komplexný proces, do ktorého sa zapájajú rôzne časti tela, predovšetkým nervový systém a hormonálny systém. Spoločne riadia reakcie, ktoré nám kedysi pomáhali utekať pred predátorom alebo bojovať o holý život. Aj keď dnes už väčšinu stresorov nepredstavujú fyzické hrozby, ale skôr psychologické (napríklad finančný tlak, medziľudské konflikty, zlé pracovné prostredie), telo na ne reaguje veľmi podobným spôsobom, ako keby sme boli v priamom fyzickom ohrození.
1. Autonómny nervový systém a reakcia „bojuj alebo uteč“
Ako prvý reaguje autonómny nervový systém, ktorý riadi nevedomé funkcie tela, ako je srdcová činnosť, dýchanie, trávenie či krvný tlak. Jeho časť, nazývaná sympatikus, sa aktivuje takmer okamžite po zaznamenaní stresora. Vtedy telo prechádza do tzv. reakcie „bojuj alebo uteč“ (z anglického „fight or flight“), čo je evolučný mechanizmus určený na zvládnutie krízových situácií.
Sympatikus spustí sériu fyziologických zmien:
- Zrýchlenie srdcovej frekvencie, aby sa do svalov dostalo viac krvi a kyslíka.
- Zvýšenie krvného tlaku, čím sa zlepšuje prísun živín a kyslíka do kľúčových orgánov.
- Rozšírenie zreníc, aby sme lepšie videli a rýchlejšie reagovali.
- Zastavenie trávenia, pretože telo dočasne presmeruje energiu od menej dôležitých funkcií.
- Napnutie svalov, aby sme boli pripravení na útek alebo útok.
Tieto zmeny nastávajú veľmi rýchlo – často v priebehu sekúnd – a pomáhajú telu zvládnuť okamžitú záťaž. Problém však nastáva, keď sa táto reakcia spúšťa opakovane alebo dlhodobo, bez toho, aby skutočne došlo k fyzickej akcii (napríklad keď sa dlhodobo trápime v práci, ale fyzicky nič nerobíme). V takom prípade stresová odpoveď stráca svoju pôvodnú funkciu a začína byť pre telo škodlivá.
2. Hormonálna stresová odpoveď
Okrem nervovej sústavy sa na reakcii na stres podieľa aj hormonálny systém, predovšetkým tzv. HPA os – čo je skratka pre hypotalamus – hypofýzu – nadobličky. Ide o tri kľúčové štruktúry v tele, ktoré spolu komunikujú a regulujú tvorbu stresových hormónov.
- Všetko začína v mozgu, konkrétne v hypotalame, ktorý slúži ako hlavný „organizátor” stresovej odpovede. Keď hypotalamus vyhodnotí situáciu ako stresujúcu, vyšle signál (vo forme hormónu) do hypofýzy.
- Hypofýza, ktorá sa nachádza tiež v mozgu, reaguje uvoľnením ďalšieho hormónu – tzv. adrenokortikotropný hormón, ktorý sa krvou dostáva do nadobličiek.
- Nadobličky sú konečným aktérom v tejto kaskáde. Na adrenokortikotropný hormón reagujú tvorbou a uvoľňovaním hormónu kortizolu, ktorý zohráva zásadnú úlohu v dlhodobej adaptácii na stres.
Kortizol má množstvo funkcií – pomáha regulovať metabolizmus, udržiava hladinu cukru v krvi, potláča zápal a zvyšuje dostupnosť energie. Problém však nastáva vtedy, keď je hladina kortizolu dlhodobo zvýšená, napríklad pri chronickom strese. Práve vtedy začína ovplyvňovať aj telesnú hmotnosť.
